Podľa Zdravotného profilu našej krajiny za rok 2019, ktorý zverejňuje Európska komisia v spolupráci s OECD, Slovensko vynakladá na zdravie oveľa menej, ako je priemer EÚ, a to tak v absolútnych číslach (1 600 EUR na osobu v roku 2017, teda viac než o 40 % menej než priemer EÚ), ale aj ako podiel HDP (6,7 %, čo je výrazne nižší podiel ako priemer EÚ na úrovni 9,8 %).

Väčšina zdravotných výdavkov je financovaných z verejných zdrojov (80 % v roku 2017). Zdroje príjmov sú najmä príspevky platené zamestnávateľmi a zamestnancami a súvisiace so mzdou, pričom predstavujú viac než dve tretiny celkových verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Zvyšná menej než tretina je tvorená platbami štátu za niektoré kategórie obyvateľstva, ako sú nezaopatrené deti, dôchodcovia, príjemcovia rodičovského príspevku, ženy na materskej alebo osoby na rodičovskej dovolenke, osoby poberajúce peňažnú pomoc v materstve, uchádzači o zamestnanie a mnohí ďalší.

Priemerná mesačná platba zdravotných odvodov zamestnancov a ich zamestnávateľov je 141 eur. Priemerné mesačné poistné za poistencov štátu je však iba 32 eur. Navyše priemerné náklady na zdravotnú starostlivosť poistencov štátu sú v priemere omnoho vyššie.

Podľa zákona o zdravotnom poistení sa platba za poistencov štátu nevypočítava z vymeriavacieho základu, ale je to suma určená zákonom o štátnom rozpočte. Určuje sa s ohľadom na celkové príjmy verejného zdravotného poistenia po zohľadnení predpokladaných príjmov podľa prognózy Výboru pre daňové prognózy a predpokladaných výdavkov. Základom na určenie predpokladaných výdavkov sú celkové výdavky zdravotného poistenia za rok, ktorý dva roky predchádza roku, na ktorý sa určuje platba štátu. Táto tzv. „báza“ musí zohľadniť výdavky vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov a navrhovaných právnych predpisov schválených vládou Slovenskej republiky a revíziu výdavkov vypracovanú ministerstvom financií a schválenú vládou Slovenskej republiky.

V ľudskej reči – štát zrušil platbu za svojich poistencov podľa zákonom stanoveného percenta (pôvodne 4 %) z vymeriavacieho základu (ktorým bola priemerná mzda spred dvoch rokov), ale platí celkovú pevnú sumu. Pôvodne navrhnutá sadzba 4 % v roku 2004 sa však ani v minulosti  nedodržiavala a menila cez prechodné ustanovenia zákona.

Zdroj: INESS

Podľa pôvodnej metodiky by sa suma určená ako platba za poistencov štátu v tomto roku rovnala sadzbe 3,15 percenta. Ak by dnes bola sadzba na úrovni 4 percent, štát by za svojich poistencov musel poslať o 271 miliónov eur viac. A pri úrovni 5 percent až o 624 miliónov eur viac.

Pre porovnanie, v Českej republike sa platby poistného štátom platia vo výške 13,5 % vymeriavacieho základu a pravidelne sa zvyšujú. Zákon o poistnom na verejné zdravotné poistenie s účinnosťou od 1. 6. 2020 stanovuje vymeriavací základ pre platbu poistného štátom na 11 607 Kč (cca 430 eur), poistné z tejto čiastky je 1 567 Kč (58 eur) na poistenca, s účinnosťou od 1. 1. 2021 potom na 13 088 Kč (485 eur), poistné z tejto sumy je 1 767 Kč (65 eur) na poistenca.

Inštitút stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica plne podporuje Iniciatívu Stop hazardu so zdravím (www.stophazardusozdravim.sk), a to z nasledovných dôvodov:

  1. Nepomer medzi nižšími mesačnými platbami za zdravotné poistenie poistencov štátu a vyššími platbami ostatných poistencov, ktorí si platia svoje zdravotné poistenie sami, nie je podložený relevantnými dátami. Poistenci s nižšími platbami dokonca viac finančne zaťažujú systém verejného zdravotníctva. Hoci stojí priemerná mesačná zdravotná starostlivosť pre jedného poistenca štátu 85 eur, štát za nich platí len 32 eur. Naopak, priemerná mesačná platba zdravotných odvodov od zamestnancov a ich zamestnávateľov je 141 eur, priemerné náklady na ich zdravotnú starostlivosť sú necelých 33 eur mesačne.
  1. Napriek nesporne potrebnej solidarite so skupinami, akými sú napríklad seniori, nemôže byť tento princíp ospravedlnením tak veľkej disparity v platbách za zdravotné poistenie, a to vzhľadom na celkové výdavky Slovenska na zdravotníctvo, ako aj výdavky z hľadiska podielu na HDP. Slovensko vynakladá ročne na zdravotníctvo 6,7 % HDP, čo je o tretinu menej ako je priemer EÚ (9,8 %). Zároveň Slovensko vynakladá na poistenca ročne 1 600 eur, teda viac než o 40 % menej než priemer EÚ. Nižšie mzdy v zdravotníctve na Slovensku oproti priemeru EÚ nie sú dôvodom na ospravedlnenie nižších výdavkov na zdravotníctvo, nakoľko ceny zdravotníckeho materiálu, liekov a prístrojov sú v SR rovnaké ako v EÚ. Zároveň je sektor zaťažený veľkým investičným dlhom z minulosti – chýbajú zdravotnícke kapacity, a chýba aj zdravotnícky personál.

IstroAnalytica preto navrhuje zlepšiť situáciu v slovenskom zdravotníctve rovnakým spôsobom, aký funguje v prípade krízového manažmentu v biznis sfére:

  1. Realizovať krátkodobé opatrenie na zlepšenie situácie v zdravotníctve prostredníctvom zvýšenia platieb za poistencov štátu.
  1. Bezodkladne realizovať krátkodobé úsporné opatrenia, ktoré nebudú mať negatívny vplyv na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ak doposiaľ neboli identifikované a zrealizované.
  1. Finančné prostriedky, ktoré štát získa zvýšením platieb za svojich poistencov a krátkodobými úspornými opatreniami, použiť na financovanie „Plánu obnovy slovenského zdravotníctva“, ktorý bude obsahovať investičné projekty a špecifické reformy systému. Takto naša krajina môže začať vyrovnávať investičný a reformný dlh v oblasti verejného zdravia z minulosti.
  1. V horizonte 2 rokov dôkladne pripraviť a zaviesť priebežnú analýzu efektivity sektora, napr. prostredníctvom kvartálneho „benchmarkingu“ nákladov na výkony v sektore medzi jednotlivými zdravotníckymi zariadeniami v SR, ako aj zariadeniami v zahraničí.

Ilustračné foto: pixabay