Inštitút stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica porovnal doterajší priebeh hospodárskej krízy v SR spôsobenej koronavírusom s poslednou veľkou krízou z roku 2008. Analytici tak isto prihliadli, vzhľadom na veľkú závislosť Slovenska na zahraničných ekonomikách, aj k vývoju nálad na kľúčových zahraničných trhoch a k nedávno publikovaným ekonomickým očakávaniam manažérov veľkých svetových spoločností.

Analytici IstroAnalytica sú presvedčení, že očakávania ekonomického vývoja zo strany Inštitútu finančnej politiky (IFP) aj Národnej banky Slovenska (NBS) sú prehnane optimistické a hospodárska kríza presiahne aj rok 2022. Pre rok 2021 očakávajú hospodársky rast do 2 %. Pre Slovensko je preto nevyhnutné zvýšiť podporu podnikov zamestnávajúcich ľudí na Slovensku, urobiť ju adresnejšou. Ako príklady z iných krajín je možné uviesť nákupy prebytkových tovarov a služieb domácich podnikov, ako aj kompenzáciou časti ich vypadnutých príjmov, napríklad v sektore cestovného ruchu.

„Kríza, ktorá sa začala v roku 2008, na Slovensku trvala takmer 5 rokov. Myslíme si, že slovenskí exportéri, od ktorých podstatne závisí výkon našej ekonomiky, nemajú stabilné objednávky a výhľad ani na najbližších 12 mesiacov. Preto nevidíme dôvod na prílišný optimizmus pri plánovaní hospodárskeho rastu na budúci rok a odporúčame zvýšiť intenzitu podpory slovenských podnikov a zamestnanosti v SR,“ hovorí Peter Helexa, výkonný riaditeľ IstroAnalytica.

„Významné riziko v nasledujúcom období vidím v skokovitom náraste zadlženosti niektorých štátov Eurozóny voči HDP, kde sa tento pomer napr. pri „problémovom“ Grécku odhaduje na úrovni zhruba 200 % na konci roka 2020. V nasledujúcom roku 2021 sa síce odhaduje razantné zníženie tohto ukazovateľa na úroveň 180%, avšak predpokladám, že ak k takémuto značne pozitívnemu vývoju nepríde, investori na finančných trhoch budú mať oprávnený pocit neistoty z udržateľnosti vládneho dlhu Grécka, čo spôsobí ďalšie „kolečká“ bruselských summitov a postupnú transformáciu koronakrízy do krízy finančnej. Navyše táto „dlhová nákaza“ sa môže ďalej presunúť na kľúčový štát Eurozóny Taliansko, kde sa očakáva pomer vládneho dlhu k HDP vo výške 159 % na konci roka 2020. Všetky tieto faktory spolu s blížiacim sa rizikom tvrdého Brexitu môžu spôsobiť podobný vývoj, aký sme mohli vidieť v období predchádzajúcej krízy, kde vrchol miery nezamestnanosti na Slovensku kulminoval až v januári 2013 na úrovni 14,80 %, čo bolo viac ako štyri roky od pádu Lehman Brothers v septembri 2008. Na základe týchto rizík by som nebol veľmi prekvapený, ak by ekonomické oživenie nebolo tak rýchle ako sa všeobecne očakáva,“ dodáva analytik Lukáš Blažek z Value Invest, organizácie spolupracujúcej s IstroAnalytica.

Celé stanovisko nájdete tu: IstroAnalytica k makroekonomickému vývoju SR