100-dňové verejné obstarávanie bude na Slovensku realitou po zrušení viacnásobných nezmyselných kontrol a eliminovaní aktivít špekulantov. IstroAnalytica tiež navrhuje zvýšiť limity a zaviesť výnimky pre infraštruktúrne projekty strategickej povahy.

IstroAnalytica navrhuje zaviesť do verejného obstarávania nasledujúce zmeny:

  1. Kontrola verejného obstarávania „jedenkrát a dosť“ na ÚVO: Odstrániť viacnásobné nezmyselné a účelové kontroly pri eurofondových zákazkách (kontroly ex-ante, ex-post, kontroly na riadiacich a sprostredkovateľských orgánoch) a zaviesť jednu kontrolu na Úrade pre verejné obstarávanie bez ohľadu na to, či ide o investície financované z eurofondov alebo zo štátneho rozpočtu.
  1. Odstavenie špekulantov: Zamedziť umelému predlžovaniu verejného obstarávania zavedením inštitútu špekulatívnych námietok. Voči subjektu, ktorého jediným zámerom je neodôvodnene naťahovať proces verejného obstarávania, by bolo možné zastaviť konanie a uložiť mu sankciu v správnom konaní. Často sa objavujú prípady, kedy námietky tohto typu uplatňujú uchádzači, ktorí nevykonávajú ani relevantnú činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky a zjavne by nemali šancu uspieť.
  1. Zreálnenie limitov: Zvýšiť limity pre zákazky tzv. malého rozsahu z 5 000 EUR na 30 000 EUR a zvýšiť limity pre zákazky s nízkou hodnotou (§ 5 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „ ZVO”) a podlimitné zákazky (§ 5 ods. 3 ZVO) takto:

Zákazky s nízkou hodnotou:

Tovary a služby            do 100 000 EUR

Iné služby                    do 300 000 EUR

Stavebné práce            do 300 000 EUR

Podlimitné zákazky:

Tovary a služby            od 100 000 EUR do 250 000 EUR

Iné služby                    od 300 000 EUR do 750 000 EUR

Stavebné práce            od 300 000 EUR do 5 350 000 EUR

  1. Zavedenie výnimky pri top štátnych prioritách, ale transparentne, s politickou a hmotnou zodpovednosťou: V zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní zaviesť výnimku pre vybrané strategické investície, ktoré by sa obstarávali v osobitnom režime (univerzitná nemocnica, nový železničný koridor, vodozádržné opatrenia, zavlažovacie systémy v poľnohospodárstve a pod.). Výnimka by predstavovala postup za účelom jasne definovaných lehôt s cieľom realizovať zákazku v čo najkratšom možnom čase, avšak za transparentných postupov a s posilnenou verejnou kontrolou (napr. zloženie výberovej komisie by zaručovalo odbornosť, nezávislosť a nadstraníckosť).

Novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá bola predložená do medzirezortného pripomienkového konania 9. 12. 2020, predpokladá zavedenie tzv. Systému sledovania vývoja cien (SSVC), ktorého prevádzkovateľom by mal byť Úrad vlády SR. SSVC má predstavovať nástroj zadávania zákaziek v dôsledku vyňatia zákaziek s nízkou hodnotou a podlimitných zákaziek spod pôsobnosti ZVO. Pre úplnosť je vhodné dodať, že v roku 2019 boli realizované zákazky s nízkou hodnotou v sume cca 477,310 mil. EUR a podlimitné zákazky v sume cca. 695,105 mil. EUR, ktoré by po novom nemali spadať pod reguláciu ZVO.

Javí sa, že návrh novely je v rozpore s primárnym právom EÚ (so Zmluvou o fungovaní EÚ (ZFEÚ) a na ňu nadväzujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie). Pravidlá Zmluvy o fungovaní EÚ týkajúce sa vnútorného trhu sa vzťahujú aj na zákazky mimo rozsahu smerníc o verejnom obstarávaní, teda vyňatie zákaziek s nízkou hodnotou a podlimitných zákaziek spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní neznamená, že Slovenská republika nemusí zabezpečiť zdravú hospodársku súťaž, princíp transparentnosti a hospodárnosti. Uvedené vyplýva aj z Výkladového oznámenia Komisie 2006/C 179/02 o právnych predpisoch Spoločenstva uplatniteľných na zadávanie zákaziek, na ktoré sa úplne alebo čiastočne nevzťahujú smernice o verejnom obstarávaní. Pri navrhovanom SSVC vznikajú nasledujúce možné riziká:

  • Nechráni hospodársku súťaž, pretože úspešný môže byť aj subjekt, ktorý o zákazku neprejavil záujem, pričom výber je výlučne na orgáne verejnej moci, ktorý realizuje výber.
  • Cena, vygenerovaná SSVC, nebude vždy pre orgán verejnej moci záväzná (cenu je možné v odôvodnených prípadoch aj výrazným spôsobom prekročiť z dôvodov ako charakter tovaru, služby, okolnosti dodania a pod. ). Nie je navrhnutý ani mechanizmus kontroly, nakoľko je potreba navýšiť cenu relevantná.
  • Nie je regulovaná možnosť uzavrieť dodatok k podpísanej zmluve (za akých podmienok možno navýšiť pôvodnú cenu uvedenú v zmluve a maximálne v akej výške).
  • Nie sú zadefinované pravidlá konfliktu záujmov (zákazku môže získať aj subjekt, ktorý je majetkovo alebo personálne prepojený so štatutárom a zamestnancami orgánu verejnej moci, ktorý nakupuje tovary, služby a stavebné práce).

Z uvedených dôvodov existuje reálne riziko, že projekty financované z EŠIF nebudú Slovenskej republike preplácané (napr. rozsudok ESD C-231/03 Coname, C-147/06 a C-148/06 SECAP a Santorso, C-221/12 Belgacom, C113/13 Azienda sanitaria locale n.5 „ Spezzino“ a i C-278/14 SC Enterprise Focused Solutions SSRL) a zároveň môže byť Slovenská republika vystavená konaniu pred Komisiou a Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 258 až 260 ZFEÚ.