V priebehu ekonomickej transformácie je možné ekonomický vývoj na Slovensku charakterizovať ako veľmi premenlivý najmä v zmysle zmien sektorovej štruktúry a jej podielu na tvorbe HDP a zamestnanosti. Zaznamenávame proces prispôsobovania sa Slovenska, spolu s ďalšími krajinami V4, trendom vo vývoji ekonomických štruktúr vo vyspelých európskych krajinách.

Transformácia bola odštartovaná s väčším podielom poľnohospodárskeho a priemyselného sektora a na druhej strane s menším podielom sektora služieb v ekonomike ako to bolo v krajinách EÚ. V súčasnom období je vidieť značnú podobnosť sektorovej štruktúry hospodárstva Slovenskej republiky a vyspelých krajín Európskej Únie.

Procesy, ktoré prebiehajú, sú výsledkom aplikácie politiky kohézie, ktorej dynamika hlavne v prvých rokoch transformácie prebiehala vo vysokom tempe a mala na hospodárstvo ako aj životnú úroveň obyvateľov do veľkej miery nepriaznivé dopady.

Súčasná podoba transformácie je charakteristická:

vysokým podielom zahraničného kapitálu, ktorý sa na Slovensko dostáva formou priamych zahraničných a portfóliových investícií, a prostredníctvom ktorého sa významne suplujú nedostatkové kapitálové a poznatkové zdroje domácich subjektov, významne zaťažených pomerne vysokým objemom kapitálu viazanom v zásobách;
plnením podmienok Paktu rastu a stability „za každú cenu“, najmä v oblasti udržateľnosti verejných financií, čoho dôsledkom je kriticky narastajúci investičný dlh v oblastiach verejného záujmu, ktorého rozsah ovplyvňuje domácnosti takým spôsobom, že sú nútené sčasti sanovať oblasti verejného záujmu zvýšením svojej vlastnej spotreby;
vysoko nadpriemerným obratom zahraničného obchodu v pomere k HDP, čoho dôsledkom je takmer 2,5 krát väčšia citlivosť slovenskej ekonomiky na európsky a svetový konjunkturálny vývoj ako priemer krajín EÚ-27; a
daňovo-odvodovým modelom s dominantnou váhou spočívajúcou vo vysoko nadpriemernom odvodovom zaťažení práce, ktorého dôsledkom je umelý vznik živnostníkov s minimálnymi odvodmi a uplatnením maximálnych paušálnych výdavkov, a v nepriamych daniach, ktorých úspešnosť výberu je KO kritériom fungovania sociálno-trhového hospodárstva.

Pre navrhnutie riešení, ktoré by eliminovali negatívne vplyvy prebiehajúcich štrukturálnych zmien sme previedli analýzy štruktúry HDP z výdavkového, dôchodkového a produkčného pohľadu.

Výdavková štruktúra HDP zahŕňa všetky konečné výdavky vynaložené buď na spotrebu konečnej produkcie v ekonomike, alebo na zvýšenie majetku a čistý export. Dôchodková štruktúra HDP zahŕňa všetky dôchodky vytvorené v procese produkcie výrobkov a služieb vrátane daní z produkcie a dovozu a bez subvencií. Produkčná štruktúra HDP zahŕňa agregátnu pridanú hodnotu vytvorenú všetkými činnosťami, ktoré produkujú výrobky a služby, vrátane daní a bez subvencií na produkty.

Z analýzy štruktúry HDP vyplýva, že je potrebné:

zvýšiť objem vládnych výdavkov, pomocou ktorých by bolo možné znižovať investičný dlh v oblastiach verejného záujmu;
zachovať súčasný podiel konečnej spotreby na tvorbe HDP;
zvýšiť podiel miezd a platov na tvorbe HDP; a
zvýšiť podiel poznatkovo náročných služieb na tvorbe hrubej pridanej hodnoty.

Autonómne zvýšenie vládnej spotreby by mohlo mať negatívny vplyv na udržateľnosť verejných financií a na priebeh ich konsolidácie. Na druhej strane konsolidačné úsilie, ktoré nerešpektuje primerané financovanie oblastí verejného záujmu môže znižovať kvalitu života obyvateľov, čo je priamom rozpore s politikou kohézie. Zachovanie súčasného podielu konečnej spotreby však predpokladá, že časť konečnej spotreby domácností, ktorou domácnosti čiastočne vykrývajú deficit financovania oblastí verejného záujmu by sa mala znížiť.

Úvahy o navyšovaní nepriameho zdanenia a zásadnom zvyšovaní daní z majetku však nepovažujeme za optimálne, a to z týchto dôvodov:

zvyšovanie nepriameho zdanenia obyvateľstva by malo byť kompenzované prinajmenšom znížením nákladov práce, nakoľko autonómne zvyšovanie nepriamych daní by mohlo mať negatívny vplyv na spotrebu domácností a zvýšilo by mieru materiálnej deprivácie obyvateľstva, čo je v priamom rozpore s politikou kohézie;
zníženie sociálnych príspevkov zamestnancov a zamestnávateľov by mohlo negatívne ovplyvniť financovanie existujúcich sociálnych opatrení, čo by malo s určitosťou dopad na mieru materiálnej deprivácie obyvateľstva, aj keď by mohlo povzbudiť zamestnávanie.

Najefektívnejším spôsobom ako dobiehať priemer EÚ-27 z pohľadu politiky kohézie je zachovať súčasný daňovo-odvodový model a súčasne podporovať zvyšovanie zamestnanosti, ktorá by mohla byť zdrojom dodatočných príjmov pre štátny rozpočet a zdrojom dodatočného rastu HDP, pomocou čoho by mohli byť navýšené vládne výdavky na zvýšenie financovania oblastí verejného záujmu.

V záujme prezentovať riešenia pre udržanie súčasnej miery zamestnanosti a zabezpečenie predpokladov jej dlhodobého rastu sme vykonali analýzu slovenského trhu práce a dospeli sme k týmto záverom:

slovenský trh práce nevie zabezpečiť prácu, v kritickom rozsahu, najmä pre osoby so základným a nižším stredným vzdelaním;
Slovensku hrozí obrovský prepad zamestnanosti v odvetviach, ktoré majú vyšší podiel na celkovej zamestnanosti ako je priemer EÚ-27 a súčasne dosahujú katastrofálne nižšiu pridanú hodnotu na pracovníka ako je priemer EÚ-27.

V prípade neúspešne prevedenej štrukturálnej zmeny môže dôjsť k trvalej strate viac ako 344 tisíc pracovných miest, najmä v technologických odvetviach, ktorých neobnovenie z hľadiska zvyšovania zamestnanosti, perspektívnych odvetviach slovenskej ekonomiky by viedlo ku vážnemu výpadku príjmov rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a k radikálnemu prehĺbeniu materiálnej deprivácie obyvateľstva Slovenska.

Strata pracovných miest v takomto rozsahu má, okrem zásadného vplyvu na štruktúru a výšku hospodárskeho rastu, významný vplyv na rozpočet verejnej správy SR. Konkrétne ide o výpadok sociálnych odvodov na úrovni 3,1 mld. EUR ročne, výpadok zdravotných odvodov v objeme 1,2 mld. EUR ročne a výpadok výberu dane z príjmov fyzických osôb vo výške 264,7 mil. EUR ročne.

V prípade úspešne prevedenej štrukturálnej zmeny, by sa mali dodatočné pracovné miesta vytvoriť v poľnohospodárstve, lesníctve a rybnom hospodárstve, vo výskume a vývoji a v zdravotníctve a sociálnej pomoci.

Pre udržanie miery zamestnanosti minimálne na úrovni priemeru krajín EÚ-27 navrhujeme tieto opatrenia:

zlepšenie prístupu k čerpaniu projektových podpôr programu rozvoja vidieka;
podpora vytvárania a udržania pracovných miest v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove cez schému štátnej pomoci na zamestnávanie a prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu;
podpora odbytových kanálov pre slovenských poľnohospodárov na báze „fair trade“ a princípu znižovania uhlíkovej stopy;
podpora aplikovaného výskumu, formou spolupráce vedeckých inštitúcií s korporátnou sférou, využitím daňovo-odvodových úľav stimulácie inovačných aktivít;
zabezpečenie vyrovnania prístupnosti všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre vidiecke regióny s mestskými regiónmi; a
znížiť investičný dlh obcí vo vidieckych oblastiach formou dobudovania základnej obecnej infraštruktúry.

Ilustračné foto: Pixabay