Slovensko príde do roku 2050 o viac ako 300 tisíc obyvateľov a štruktúra obyvateľstva radikálne „ostarne“. Na 1 dôchodcu tak bude o 30 rokov pripadať namiesto súčasných 3 ekonomicky aktívnych osôb len 1,5 osoby.
Výdavky na starobné dôchodky budú každoročne stúpať. V roku 2050 budú predstavovať ročné výdavky dôchodkového systému 147 % úrovne roka 2020 v čistej súčasnej hodnote. Tento nárast je možné vykryť buď zvýšením odvodov na starobné poistenie na úroveň dvojnásobku súčasných odvodov, alebo priemerný starobný dôchodok klesne v súčasných cenách o 65 % (167 eur).
Negatívna demografia sa dotkne tiež systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. Buď si zachováme zdravotnú starostlivosť plne hradenú z verejného zdravotného poistenia a zdravotné odvody stúpnu, v roku 2050 na 150 % čistej súčasnej hodnoty, alebo prejdeme na radikálne okliešťovanie zdravotnej starostlivosti hradenej z verejných zdrojov.
Podľa inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica je kľúčovým strategickým riešením zvýšenie úhrnnej plodnosti na minimálne 2 živonarodené deti pripadajúce na jednu rodinu počas jej celého reprodukčného obdobia zavedením 7 kľúčových opatrení:
- Zmeniť politicko-spoločenské vnímanie obdobia výchovy dieťaťa od jeho narodenia do 3 rokov, počas ktorého sa rodič, prevažne matka, naplno venuje starostlivosti o dieťa z „dovolenky“ na „rodinnú prácu“.
- Zaviesť základný príjem za „rodinnú prácu“ pre osobu starajúcu sa o dieťa od 31. týždňa do 3 rokov. Tento základný príjem by modelovo v roku 2022 predstavoval 800 eur v čistom, ku ktorému by štát adresne doplácal do fondov sociálneho a zdravotného poistenia ďalších 390 eur. Zároveň by bol tento základný príjem každý rok valorizovaný na základe rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. (Odvody vo výške 390 eur zo strany štátu sú dôležité. Dnes je totiž rodič, ktorý je na materskej a rodičovskej dovolenke, poistencom štátu. Štát za neho platí odvody na starobné poistenie, na invalidné poistenie a odvody do rezervného fondu solidarity, avšak z nízkeho vymeriavacieho základu. Minimálne 75 % rodičov, ktorí poberajú materské alebo rodičovský príspevok, je tak ukrátených na budúcom starobnom dôchodku, nakoľko odvody sú platené z nižšieho vymeriavacieho základu v porovnaní s ich príjmom z ekonomickej činnosti).
- Zvýšiť vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie, pre osobu, ktorá sa riadne stará o dieťa v období, v ktorom sa jej poskytuje materská, a pre osobu starajúcu sa o dieťa do veku šesť rokov alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom na úroveň základného príjmu.
- Zachovať rodičovský príspevok v súčasnej výške 378,10 eur mesačne s valorizáciou na úrovni medziročnej zmeny priemernej mzdy v národnom hospodárstve pre osobu starajúcu sa o dieťa od 31. týždňa do 3 rokov, pokiaľ sa rozhodne pracovať na kratší alebo flexibilný pracovný úväzok definovaný platným Zákonníkom práce.
- Zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov fyzických osôb pre osobu starajúcu sa o dieťa od 3 rokov do skončenia sústavnej prípravy na povolanie minimálne na 583 eur mesačne na osobu v prípade starostlivosti o 1 dieťa (752 eur/mesiac v prípade starostlivosti o 2 deti, resp. 1018 eur/mesiac v prípade starostlivosti o 3 a viac detí).
- Efektívne motivovať zamestnávateľov vytvárať pracovné miesta s kratšími alebo flexibilnými pracovnými úväzkami pre osoby starajúce sa o dieťa od 31. týždňa do 3 rokov, predovšetkým formou 100 %-nej úhrady odvodov zamestnávateľa z vymeriavacieho základu na úrovni základného príjmu.
- Zvyšovať kapacitu predškolských zariadení formou rekonštrukcie existujúcich a výstavby nových predškolských zariadení využitím európskych programov v priemere o 37 miest ročne na okres.
„Prijatím vyššie uvedených opatrení zastavíme starnutie populácie. Dosiahneme, že do roku 2024 budeme mať o 18 tisíc detí do 3 rokov viac ako v súčasnosti. A do roku 2060 zvýšime počet detí vo veku do 3 rokov (vrátane) o 86,5 tisíc oproti súčasnosti“, dodáva Peter Helexa, výkonný riaditeľ IstroAnalytica.
Napriek tomu, že navrhovanými opatreniami zvýšime hrubý dlh verejnej správy do roku 2046
o 21,5 mld. eur v čistej súčasnej hodnote, sa táto, pre Slovensko strategická, investícia oplatí. Ekonomické efekty v podobe „nedoplácania na opatrenia rodinnej politiky“ môžeme očakávať od roku 2046, t. j. 25 rokov od začiatku implementácie opatrení rodinnej politiky. Rozpočtovú neutralitu, teda úplné splatenie nákladov na opatrenia, dosiahneme v roku 2084. Vzhľadom na dôležitosť témy na úrovni prakticky celej EÚ, je nevyhnutné tému financovania opatrení na zvýšenie pôrodnosti adresovať aj na európskej úrovni, napríklad prostredníctvom vzniku Fondu obnovy európskej populácie.
Celá tlačová správa inštitútu IstroAnalytica aj v PDF verzii.
Ilustračné foto: Pixabay
